Dvakrát som cestoval vlakom do Ostravy. Dvakrát nás vysadili z vlaku a nechali cestovať náhradnou autobusovou dopravou, takže som dorazil s niekoľkohodinovým meškaním. Zrejme neviem cestovať do Ostravy. A ako som zistil teraz cez prázdniny, neviem cestovať ani do Bratislavy.

Vlak z Mariánských Lázní meškal pár minút kvôli poruche na vlakovej súprave. Tak to aspoň oznámil staničný rozhlas a potvrdila to aj prvá skúsenosť – na vagóne, do ktorého sme nastupovali, nešli otvoriť dvere. Nedali sa v ňom ani otvárať okná, čo je v letných mesiacoch zjavná nevýhoda. Ale aspoň sa z nich nik nevykláňa.

Vlak z Prahy do Bratislavy mal meškanie, aké sa patrí na rýchliky kategórie Eurocity – 40 minút si niesol už z Hamburgu. Dôvod neohlásili. Ale na vagóne, do ktorého sme nastupovali, nešli otvoriť dvere. Simplicitná vlaková súprava nevykazovala žiadne známky, že ide o medzinárodný expres. Nijaké elektrické zásuvky, klimatizácia, našťastie okná sa otvárať dali.

Milý a komunikatívny sprievodca chodil od kupé do kupé a oznamoval cestujúcim zvesť: Pri Budapešti sa na trať zosypali kamene. Radosť, že ma ako cestujúceho do Bratislavy tento fakt nemusí príliš zamestnávať, netrvala dlho. Z neznámych dôvodov ktosi kompetentný rozhodol, že vlak z Břeclavi presmerujú cez Viedeň na Budapešť inou, skalami nezasypanou traťou. Pre cestujúcich nižšej kategórie, ktorí cestovali na Slovensko, čakala v Břeclavi špeciálna súprava, ktorá ich mala zaviesť do týchto podradných končín.

Súpravu tvorili vagóny osobáku tej najnižšej triedy. Z Bratislavy do Pezinka chodí už onakvejší. Tapacírovaný, klimatizovaný. Cesta rýchlikom Eurocity sa tak v poslednej fáze zmenila na romantickú jazdu záhorskou rovinou, nad ktorou zapadalo slnko, zatiaľ čo nad belasými kopcami Malých Karpát vychádzal mesiac. Okná pootvárané, ľudia povyzliekaní, tašky na kolenách, chýbala už len tetka s husou v košíku. Bonusom bola toaleta, ktorú lepšie než akýkoľvek text ilustruje priložený obrázok.

Cestou na ňu som zistil, že dvere na vagóne ostali otvorené. Mládenec, čo sa chcel vytiahnuť pred frajerkou sa postavil, že ich zavrie. Vlak trielil takých stoštyridsať, povedal som mu, že je to nebezpečné. “Nebezpečenstvo je moje druhé meno,” povedal sebaisto mládenec a dvere zavrel.

Chyba nie je výnimočne vo mne ani v mojej neschopnosti cestovať. Treba si skrátka vychutnávať jazdu vlakom a oceniť snahu železníc spestriť cestovanie zážitkami, ktoré sú zahrnuté v cene lístka, príplatku Eurocity i zakúpenej miestenky. Človek navyše nikdy nevie, kam a kedy ho železnice prepravia, čím sa dokonale adaptuje na nepredvídateľnosť samotného života. Vďaka milé železnice, za tento výcvik.

cesta vlakom Eurocity

cesta vlakom Eurocity