Z masochizmu, alebo možno iba ako každoročnú novoročnú kulisu, zapol som si v televízii novoročný prejav prezidenta. Ani som nečakal, že do mňa vleje toľko nádeje a očakávania.

Prezident sa divákom zdôveril, že navštívil krajiny, ktoré sú považované za najvyspelejšie: Japonsko, Švajčiarsko, Dánsko, Holandsko. „Snažil som sa na mieste dozvedieť, v čom tkvie príčina ich úspechov,“ zamyslel sa Gašparovič. „Záver je jasný – je to vďaka fungujúcemu systému, ktorý rešpektuje pravidlá, ktorý verí v potenciál školstva, vedy a výskumu ako zdroja národného bohatstva.“

Nuž svitá nám na lepšie časy. Aj pán prezident už konečne pochopil: Treba nám systém, ktorý rešpektuje pravidlá!

Dosiaľ sme boli krajinou, kde pravidlá a systém určujú tí, ktorí majú peniaze a moc. Krajinou, ktorá šetrí na školách a na učiteľoch, kde je rozhľadenosť a kultúrnosť len príťažou. Krajinou, kde sú zdrojom bohatstva tendre a verejné zákazky – nie však bohatstva národného ale čisto súkromného. Krajinou, kde súdy nedokážu odsúdiť vrahov, zlodejov ani korupčných politikov.

Ale pán prezident o tom nevedel. A odteraz sa všetko nepochybne zmení. Súdy budú rozhodovať objektívne. Úplatkári skončia za mrežami. Aj mafiáni. Už sa nebudú arogantne pretŕčať v luxusných tereniakoch, zalezú do dier, do svojho podsvetia, kam patria a ak niekto vystrčí nos, hneď po ňom dostane. Verejné zakázky budú predmetom prísnej kontroly a nik si neuleje bokom ani cent. Učitelia budú hrdí na svoju profesiu, za slušné platy budú vychovávať vzdelaných a kultivovaných príslušníkov mladej generácie. Pretože pán prezident už nielen pochopil, ale z titulu svojej funkcie určite zjedná aj nápravu…

Samozrejme, takto by sa udalosti mohli vyvíjať, keby išlo o zábavný televízny program s prvkami absurdného humoru. V skutočnosti však podobnými perlami častuje spoločnosť reálny prezident. Prezident, ktorý vzišiel z politického prostredia na míle vzdialeného dánskemu či holandskému ideálu. Práve naopak, Gašparovič bol a aj je blízko silám, ktoré Slovensko od týchto hodnôt vzdaľujú. Sám prispel k tomu, že Slovensko nie je a ani tak skoro nebude Švajčiarskom či Japonskom. A dnes nedokáže prejaviť ani toľko samostatného myslenia či odvahy, aby svoju úvahu doviedol do dôsledkov – prečo teda Slovensko nedoceňuje úlohu vzdelania, prečo nemá notoricky peniaze pre školy, prečo nemá dostatočne fungujúci systém, ako iné krajiny a čo on sám môže urobiť pre nápravu veci?

Bohužiaľ, hlava štátu má obmedzené nielen právomoci ale aj schopnosť sebareflexie, čo je napokon v politike bežné. Čo už, ešte rok to s Ivanom Gašparovičom vydržíme. Horšie je, že aj po jeho odchode ostanú na Slovensku zakódované princípy, ktoré ho odlišujú od vyspelejších spoločností. To by sa musel zmeniť nielen prezident.