Rodičia často poúčajú svoje deti, nech sa učia a poslúchajú, aby z nich vyrástol niekto. Alebo bolo niečo. „Uč sa, nech z teba niečo / niekto je,“ vravievajú. Nepamätám si, či sa takéto ponaučenie vštepilo aj mne, a ak, tak asi nedostatočne. Pretože ľudia, ktorí sú „niekým“, vyzerajú celkom inak.

Akým Niekým sa dnes vlastne oplatí byť na Slovensku?

Niekým, koho súdia, pretože sa mal vyhrážať, že niekomu inému vpáli do hlavy guľku – ale neodsúdia.

Niekým, koho naháňajú policajti v aute, pretože je podozrenie, že pil, kto sa vystavuje na obdiv luxusné autá, jachty, na ktorých sa preváža… Ale nakoniec ho nedobehne ani justícia, ani verejná mienka, ani protikorupčná jednotka.

Niekým, komu manželka ráno povie, nech cestou kúpi noviny a on si kúpi celé vydavateľstvo.

Niekým, kto vyhráva tendre, alebo ich organizuje.

Niekým, kto obchádza zákony, pretože takáto obchádzka je vlastne skratkou.

Niekým, koho sa boja sudcovia, či policajti – skrátka všetci, z ktorých by inak mal mať on sám strach.

Pretože žijeme v spoločnosti silových interakcií. Nie je podstatné získať si obdiv a rešpekt, úctu za svoju prácu či postoje. Podstatné je byť NIEKÝM, koho sa ostatní boja.

Možno nie je náhoda, že ak žijeme v krajine, kde sa politici nemusia báť svojich voličov, potom sa zločinci nemusia báť sudcov a policajtov. Veľmi úzko to spolu súvisí. Sme predsa niekým, kto si na to dokázal bez problémov zvyknúť…