(subjektívna úvaha na tému volieb)

Na Slovensku chodieva Martin na bielom koni. Tento rok prišiel na červenom. V poslednom čase sa to napokon stáva tradíciou. Voľby skrátka vyhráva Smer na celej čiare, aj keď sa v Bratislave volebný výsledok zásadne líši od zvyšku Slovenska. Tento stav sa však nedá nazvať víťazstvom.


V Bratislavskom kraji sa dojemne tešia z úspechu pravice aj tí, ktorí sa mu snažili aktívne zabrániť postavením vlastného kandidáta. Našťastie nemali až taký dobrý nos.

Ani tá časť pravice, ktorá vyhrala na celej čiare, však nemá dôvod podliehať sebaklamu a cítiť sa silná. Nie, to len Smer je v Bratislave príliš slabý a má pohodlných a neveľmi stabilných voličov, ktorí veru nejdú disciplinovane k urnám tak ako chodievali babky demokratky.

Na porazenie Moniky FB napokon nebolo treba až tak veľa. V mojich očiach sa napríklad porazila sama, keď začala hovoriť o prímestskej autobusovej doprave cez víkendy zadarmo. Položil som si v duchu otázku, kedy vlastne cestovala naposledy nejakým autobusom. Na rozdiel od Moniky FB využívam tento druh dopravy pravidelne, donedávna dokonca denne a viem o ňom predsa len viac.

Rád by som za ňu platil, len keby fungovala spoľahlivo. A očakával by som, že práve župan sa napríklad ujme úlohy iniciovať rokovania medzi dopravnými spoločnosťami, aby sa bez veľkých nákladov posilnila vzájomná nadväznosť spojov. Pretože z Bratislavy do Pezinka docestujete zrýchleným vlakom za 9 minút, no v Pezinku potom pol hodinu čakáte na autobusový prípoj do Modry.

Lenže slovenskí župani, to sú už veľkí páni! Nepôsobia ako nadmieru ochotní samosprávni služobníci načúvajúci ľudu a jeho starostiam. Zväčša sú predovšetkým straníckymi figúrami a aj charakter volieb tomu zodpovedal. A zodpovedá tomu aj ich vládnutie. Preto ako volič nie som spokojný a v prospech Freša v Bratislave v druhom kole u mňa zaváži len argument(ík), že sa aspoň v županskej funkcii „rozkukal“ a remeselne ju hádam zvláda.

Bohužiaľ mi občiansky nesedí, že Frešo teraz nadbieha voličom Dobrovodského a Pašku. Postoje Moniky FB v oblasti ľudských práv – hoc ju voliť nebudem, lebo si myslím, že by nebola dobrá županka – sú mi predsa len bližšie.

Tu sa však odkrýva slabina ak nie rovno tragédia slovenskej pravice: Je plytšia a povrchnejšia než jej voliči. V snahe byť ľudová je čoraz lacnejšia. Chýba jej myšlienkový a hodnotový základ. Chýba jej intelektuálny a kultúrny rozmer. Vie len to, že nechce Smer. A to je na zastavenie cválajúceho červeného koňa sakramentsky málo.