Prestáva to byť sranda. Pripomína to Mečiara na vzostupe. Rád by som veril teórii o sklenenom strope Kotlebovcov, ktorý sa pohybuje na úrovni desiatich percent. Rád by som si povedal, že naplnená a zrejme neveľká reštika v Zámkoch možno nič neznamená.

Ale čo ak sa Kotleba a spol. vypracujú na 20 až 25, alebo dokonca 30 percent? Medzi mladými ľuďmi jeho popularita rastie vysoko nad volebných 7 alebo prieskumových 11 percent.

Zatiaľ kotlebovcom v postupe nič nebráni, vládna moc im všemožne pomáha a oni zas pomáhajú vládnej moci – tak ako poslanec Ján Kecskés podržal koalíciu na pôde zahraničného výboru NR SR. Umožnil, aby bol výbor uznášaniaschopný a aby zmietol zo stola Lajčákovu a Ficovu kauzu Evka.

„Dávate nám silu, silu bojovať proti súčasnému zhnitému systému!“ napísal nadšený Kecskés na svoj fcb profil po mítingu v Nových Zámkoch. A deň potom zhnitý systém podporil.

Bodaj by nie. Kotlebovcom môže len vyhovovať, ak podporujú hnilobu, proti ktorej potom – pravdaže len verbálne – neohrozene bojujú a získavajú body.

Získavajú ich neohrozene a sú v situácii, keď im na ich pochode všetko len hrá do karát – opäť presne tak, ako Mečiarovi v 90. rokoch. Každá prekážka ich posilní, pretože ich už nezadržateľne nesie na politický Olymp nevedomie, sila prebudená v ľuďoch bažiacich po akomkoľvek impulze, ktorý by ich vytrhol z porazeneckej letargie.

Každý zákaz, každé obmedzenie, každá kritika Kotlebu posilňuje. Veď sa pozrime – kto sme my, ich oponenti? Fádni žurnalisti unavení z plnenia každodenných povinností a vystresovaní potrebou sa uživiť? A kto je v politike reprezentantom nás, čo si tento vývoj neprajeme? Sulík leštiaci si svoje ego, bojujúci v kaviarňach proti kaviarni a opálený z letných dovoleniek hromžiaci na slniečkárov? Alebo skorumpovaná koalícia a kapitán Danko bozkávajúci výložky. Alebo kádéhácki militanti bojujúci proti potratovej mafii?

Politická scéna na Slovensku zmizla v rokoch 2012 a 2016. Na dve doby. Ráz-dva. A bolo po nej, ostali len figúrky ako Kollár, Sulík alebo Matovič. (O Ficovi, Dankovi, Procházkovi a zfigúrkovatelom Bugárovi na druhej strane ani nehovoriac…)

Sme teda smiešni, pretože sme bezprizorní? Alebo preto, že máme strach? Každý normálny človek predsa musí mať strach!

Nie preto, že by Kotleba zriadil koncentračné tábory. To neurobí, ani keby zostavoval vládu – a možnože bude. Platí totiž mechanizmus – čím bude extrémnejší, tým získa menej percent. Čím viac sa „rozpustí“ vo svojej dobráckej no siláckej maske neohrozeného dobrodinca, aby bol dostatočne širokospektrálny, tým menej môže byť radikálny.

Ale na prúser je tak či onak slušne zarobené: Napríklad na také vystúpenie z EÚ a NATO (pravdaže dobrovoľné), môžu jeho percentíčka stačiť. Tak ako Mečiar zohral kľúčovú rolu pri rozdelení ČSFR, Kotleba ju vďačne zohrá pri rozpade EÚ, resp. pri našom vystúpení z nej. Mimochodom, všimnime si opäť ten zarážajúco podobný rukopis dejín – práve Mečiar zohral aktívnu rolu v tom, aby sa Slovensko nedostalo do EÚ a do NATO a aby čo najdlhšie zostalo v nezápadnej, alebo ak chceme „proruskej“ zóne, akurát že na rozdiel od dneška bolo vtedy Rusko veľmi slabé a pramálo ambiciózne. Dnes má Kotleba mentálneho spojenca a dobrodinca nielen v Rusku, ale v oslabovaní Európy zjavne aj na opačnej strane, hoc nemá holú hlavu, ale excentrickú ofinu…

Takže všetkých nás, ktorým nie je jedno, že máme slobodné voľby, ľudí nevešajú na kandelábre, že môžeme nakupovať aj pracovať v EÚ a dosiahli sme istý civilizovaný stupeň vývoja – a bez ohľadu na naše politické a náboženské preferencie – by mala spájať snaha vziať rozum do hrsti. Je nás viac. Zatiaľ. Len nesmieme mať podobu toho ustráchaného, beztvarého rozdrobeného a podrobiteľného davu zamestnaného v zamestnaní a v diskusii, že či Sulík alebo Havran, kto z nich je najvác.

Kauza Danko a výložky ukázala, že pýcha predchádza pád. Že nepredvídaná chyba striehne za rohom. Aj na Kotlebu. A voči čomu nemá jeho fanklub imunitu, to je jednoznačne humor. Skúsme ho nestratiť.

Najhorším scenárom by bolo, keby Kotlebu dokázala – tak ako Mečiara – zastaviť až tristná skúsenosť s jeho vládnutím. Jedného dňa sa každý prúser skončí, ale vystavený účet a jeho výšku nevieme vopred odhadnúť. Niečo ešte môžeme urobiť preto, aby nebol príliš drahý.