V najtmavších dňoch, keď tak dramaticky ubúda denné svetlo, pripadá mi odrazu vzácne – a aj slnečné lúče a premenlivé počasie dokážu vykúzliť nečakané kombinácie, ktoré inokedy človek nevidí.

Dnes zapadlo slnko v Bratislave a okolí o 16. hodine a 6. minúte. To znamená, že z popoludňajšieho svetla ubudne už len 9 minút. Najskorší západ slnka totiž bude o 15.57, a to v dňoch od 8. do 15. decembra.

Od 16. decembra začne popoludňajšie svetlo po sekundách a minútach pribúdať, dokonca už cez zimný slnovrat a Vianoce ho bude viac (na Štedrý deň zapadne slnko o 16.01 a na Silvestra o 16.06, teda tak ako dnes).

Ranné svetlo ale ubúda až do Nového roku, a to dosť výrazne. Napríklad dnes slnko vyšlo o 7.08, no na prelome rokov to bude 7.41 resp. 7.42 – najneskorší východ slnka v roku.

Súhrne samozrejme bude deň zimného slnovratu najkratší v roku.

Táto mierna asymetria vo východoch a západoch slnka vo mne opakovane vyvoláva otázku, či ju človek môže citlivými receptormi spozorovať. Napríklad, či naši predkovia merali čas natoľko presne, že si všimli najskoršie západy slnka okolo 13. decembra a preto niektoré národy považovali za najtmavší deň v roku sv. Luciu.

Aj ja si niekedy vsugerujem pocit, že to po 15. decembri už vidím a cítim, tých pár zábleskov slnka navyše. Alebo že ich proti všetkým zákonom vesmíru, pozorujem už teraz, že aspoň pre mňa a každého, kto to chce vidieť, slnko zasvieti viac a krajšie, lebo vie, že sú ľudia, čo potrebujú trochu svetla, trochu nádeje, trochu radosti.

Mrazivý vietor ma počas krátkej prechádzky riadne vyšľahal po tvári. Ale slnko (a aj mesiac) mi išli naproti.