Rudolf Dobiaš: Neodoslaný list
Sám s vlastným krížom v chladnej cele
a preďaleko od neba,
písal som domov: Mám sa skvele
a ničoho mi netreba
Keďže ma strážia stráže bdelé,
nemusím sa báť o seba.
Viem, že to Boží mlyn ma melie
a premieňa ma na chleba.
Horúčka, čo mi blčí v tele,
je zasa božská pahreba,
aj štyri steny čisto biele
tým čistým Boha velebia
Naozaj, mama. Mám sa skvele,
len mi je smutno bez teba.
Túto báseň napísal Dobiaš odsúdený na 18 rokov za karikatúru (!!!) Stalina a Gottwalda. Odsedel si “len” sedem rokov, 1953 až 1960.
Vyšla ako Dva básnické listy s krásnymi ilustráciami Fera Guldana. Dostal som ich dnes od Miroslava Polláka aj s venovaním autorov. Súčasťou je aj Feldekov preklad Jeseninovej básne List matke. Je napísaná za podobných okolností – a rok predtým, než stalinisti Jesenina zabili a zinscenovali jeho smrť ako samovraždu.
Venujem všetkým obdivovateľom aj ospravedlňovateľom či “zľahčovateľom” režimov (a to červených i hnedých), ktoré ľuďom ničili životy. Iným kalibrom a nepomerne brutálnejše než akokoľvek nepodarená, karikovaná či skorumpovaná demokracia.
Viem, že ten rozdiel všetci chápeme, to len tak, aby sa nezabudlo.