Denník N má zaujímavý článok o tom, ako naši ústavní činitelia prijali prvé informácie o ruskej vojenskej agresii proti Ukrajine.
Ten pocit jednoty v prvých dňoch som mal aj ja. Zdalo sa mi zrejmé, že každému okrem najväčších putinofilov došlo, že to teraz už Rusi prehnali a urobili niečo nielen mrzké, ale aj s veľmi nebezpečnými dôsledkami – aj pre Slovensko, hoci sme neboli terčom útoku.
O to viac vnímam ako tragédiu, kam sa naše postoje posunuli za tie dva roky. Dnes, keby sem Rusi vpochodovali na tankoch, hádam ich niektorí budú vítať s orgovánmi v ruke. A viac ako insitné volania po mieri – ktorý by dnes znamenal porážku nielen Ukrajiny, ale aj európskeho poriadku a hodnotového systému – ma iritujú útoky na tých, ktorí uvažujú racionálne a cítia vlastenecky. Napríklad menovite na prezidentku SR. Samozrejme, to je súčasť veľmi premyslenej stratégie hybridnej vojny, ktorú momentálne prehrávame na celej čiare. Fico a spol. si neuvedomujú, akou slabou a zraniteľnou krajinou nás robia ich rečnícke cvičenia.
Len krátka spomienka na prvé dni – takto to malo ostať! A na tom nemali čo zmeniť ani voľby, ani víťazstvo Smeru.
Denník N: “Zástupcovia štátu opisujú, že vo februári 2022 zavládla na národnej aj európskej úrovni jednota, akú si nepamätajú.
„Už večer pred útokom došlo k mimoriadne silnému okamihu, keď sme sa ako koalícia nesmierne zomkli. Skutočne sme sa aspoň na niekoľko týždňov spojili,“ spomína si poslanec Krúpa, v tom čase z OĽaNO, ktorý dnes zastupuje SaS.
Jednoznačne sa na stranu Ukrajiny postavil aj predseda parlamentu a líder Sme rodina Boris Kollár
Koniec citátu a koniec racionálneho i vlasteneckého prístupu k vojne.
